První rozhovor ze série "Evropky na stáži"

Monika Balcová: stáž v Director-General for Communication v Evropské komisi

Môžeš mi prosím povedať, kde si absolvovala svoju stáž?

Stáž som absolvovala približne takto pred rokom v office Director-General for Communication v Európskej komisii.

Ako si našla svoju stáž? Mala si konkrétny plán alebo stratégiu pri hľadaní stáže?

Stáž BlueBook je jediná viacmesačná stáž, ktorú Európska komisia ponúka. Aj vzhľadom na tento fakt je pomerne známa pre každého/každú, ktorý/á hľadá stáže a zaujíma ho/ju európska politika. Pred hlásením sa na BlueBook som mala možnosť vyskúšať si to, ako táto inštitúcia funguje, na Zastúpení Európskej komisie v Bratislave, ktoré poskytuje krátkodobé stáže. Tam som si uvedomila, že ma prostredie európskych inštitúcií a európskej politiky veľmi baví. Práve z tohto dôvodu som sa rozhodla, že sa na BlueBook chcem prihlásiť.

Čo ti teda najviac pomohlo?

Myslím, že ja som typ človeka, ktorý je veľmi dynamický a niekedy možno až príliš ambiciózny (smiech). Ak vidím nejakú príležitosť alebo nejakú výzvu, tak po nej idem. O prihlásení na BlueBook som teda nemusela ani rozmýšľať – povedala som si, že by to mohla byť skvelá príležitosť a išla som do toho. Avšak, tak asi ako aj veľa študentov a študentiek som sa stretla práve s tým, že niekoľko mesiacov predtým som sa hlásila aj na iné stáže a moje prihlášky boli často odmietnuté. Práve tieto odmietnutia vo mne vzbudili pocit frustrácie. Prihlásenie sa na BlueBook teda pre mňa predstavoval aj taký menší vnútorný boj: keď človek dostane už viackrát nie, je ťažké si znovu sadnúť a napísať ďalší motivačný list. Hovorím však, že to bol menší boj – nakoniec mi moja povaha nedovolila pustiť takúto príležitosť a prihlášku som vypísala. Bolo to asi zatiaľ jedno z mojich najlepších rozhodnutí.

Ako si sa rozhodovala, že na akú stáž sa prihlásiť?

Predtým ako som išla do Európskej komisie som pracovala v humanitárnej organizácii Človek v ohrození, presnejšie som bola súčasťou misie na Ukrajine. Toto bola pre mňa veľmi zaujímavá a formujúca skúsenosť. Mala som však pocit, že by som chcela skúsiť niečo iné. Na BlueBook stáž som sa hlásila už 2-krát predtým, avšak neúspešne. Nebola som na stáž teda vybratá na prvýkrát, ale až na tretí. To je úplne prirodzené a normálne, aj vzhľadom na to, že na každý turnus sa hlási tisíce kandidátov/kandidátok. Samotný výberový proces ale už vôbec nebol taký zložitý alebo taký ťažký, ako som si pôvodne myslela.

Ako si sa o tejto možnosti dozvedela? Kde si hľadala informácie?

Hľadala som informácie klasickým spôsobom - Google searchom. Vyhľadala som si stáže v Európskej komisii, v Európskom parlamente, v Rade a vlastne vo všetkých európskych inštitúciách. Na ich webových stránkach som sa dočítala viac potrebných informácií. Odporúčam taktiež sledovať aj inštitúcie na sociálnych sieťach, vrátane Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktoré často informuje o možnosti stáží v EK. V mojom prípade som sa o otváraní nového turnusu prihlášok dozvedala práve od Zastúpenia Európskej komisie, ktoré publikovalo príspevok na sociálne siete. Vtedy som si povedala, že to skúsim ešte raz.

V čom teda spočívalo výberové konanie? Ako to prebiehalo?

Výberové konanie je viac-kolové. V prvom kole sa človek najskôr zaregistruje do systému, v ktorom vyplní všetky potrebné informácie, svoj životopis a vyberie si 2 oblasti, ktoré by ho/ju zaujímali. K týmto oblastiam potom napíše krátky motivačný list (asi o dĺžke jedného paragrafu). Takže vlastne na základe CV, vzdelania a motivácie môže byť kandidát/kandidátka vybratý/á do ďalšieho kola výberového konania. Keď je už človek „pre-selected“, čiže prešiel prvým kolom, vyberá si tri konkrétne pozície. Toto kolo trvá 3 týždne – uchádzač/uchádzačka má približne dva dni na to, aby si vybral/a vždy jednu pozíciu a poslal/a svoje CV a motivačný list. Systém sa následne zamkne a ďalšia príležitosť bude znova o týždeň, kedy je možné hlásiť sa na druhú pozíciu. Rovnaký scenár sa opakuje aj pri tretej pozícii. V tomto kole sa kandidáti a kandidátky už hlásia na presné pozície na jednotlivých direktorátoch, v kabinetoch alebo v agentúrach. Vypísaná pozícia už obsahuje presný popis danej stáže. Systém taktiež aj zobrazuje, koľko prihlášok bolo na danú pozíciu poslaných. Po poslaní motivačného listu a CV zvyčajne nasleduje interview – toto je však ale individuálne, záleží od daného tímu. Nie je to podmienka.

Ako si sa na to výberové konanie pripravovala?

Keďže to nebol môj prvý pohovor a nebola to moja prvá skúsenosť, tak som mala skúsenosti s klasickými „pohovorovými“ otázkami. Na pohovor som sa teda pripravovala tak, že som si utrieďovala myšlienky - prečo som si vybrala práve Európsku komisiu a prečo nie inú inštitúciu; prečo práve túto pracovnú pozíciu, a pod. Nemusela som si však napríklad študovať fungovanie EÚ – myslím, že naša Katedra a náš program Európske štúdiá nás na to pripraví dostatočne dobre. Sústredila som sa teda na zoradenie si svojich ambícii a ich dobré odkomunikovanie Komisii. Taktiež som už mala skúsenosť aj s písaním motivačných listov – tu by som odporúčala prispôsobovať motivačný list každej pracovnej pozícii a zameriavala by som sa v ňom najmä na „skills,“ ktoré sú od kandidátov a kandidátok požadované. Najčastejšou chybou pri motivačnom liste je opakovanie rovnakých vecí, ktoré sú spomenuté v CV. Všetky pracovné skúsenosti je potrebné napísať do CV, ale v motivačnom liste je dôležité ukázať, prečo ste na danú pozíciu vhodný/á Vy.

Počas hľadania tejto stáže si sa stretla s nejakými prekážkami, ktoré si mi už spomenula a ako si ich teda prekonala?

Myslím, že s častým odmietnutím sa stretáva veľa študentov a študentiek. Je prirodzené, keď sa to pri viacerých odmietnutiach dostane človeku pod kožu. Možno by bol aj problém, keby to tak aspoň trochu nebolo (smiech). Odmietnutie je ale úplne normálne a úplne prirodzené. U mňa osobne sa odmietnutia odrazili na sebavedomí. Mala som pocit, že inštitúcie sú nedosiahnuteľným cieľom. Bol to teda pre mňa taký vnútorný osobný boj. Myslím si, že sa s tým stretáva veľa študentov a študentiek a chcem naozaj zopakovať, že je to niečo úplne normálne. Vtedy je najdôležitejšie si povedať, že je na to potrebné ísť pomaly, krok za krokom, „motivák“ po „motiváku“, a výsledky sa dostavia. Zároveň je však potrebné na sebe stále pracovať – zamyslieť sa nad tým, čo by som mohol/mohla v motivačnom liste urobiť inak/lepšie. A niekedy človek nie je odmietnutý kvôli motivačnému listu alebo CV, alebo skúsenostiam. Niekedy je to len o tom, že daná pozícia sa nakoniec neotvorila a vás nikto neinformoval (stretla som sa už aj s takou situáciou). Je teda dôležité byť vytrvalý/á, aj keď to je niekedy to najťažšie.

A teda spätne keby si si mala hľadať stáž znovu a urobila by si niečo inak?

Myslím si, že nie. Mám taký pocit, že ma to naučilo byť viac odolná a viac sebavedomá.

Čo by si poradila študentom, ktorí teraz hľadajú stáž a ktorí majú z toho procesu obavy?

V prvom rade by som stáž odporučila každému/každej. Myslím, že na stáži človek najlepšie zistí to čo ho/ju baví, mnoho vecí sa naučí a vidí ako veci naozaj fungujú v praxi. Je to teda akási cesta sebapoznávania, kedy človek sám zistí, že čo mu/jej vyhovuje a čo mu/jej naopak nevyhovuje. Keď sa už niekto rozhodne prihlásiť sa na stáž, je dobré rátať s tým, že nemusí byť vybratý/á hneď na prvýkrát. Je to úplne v poriadku, Dôležité je byť vytrvalý/á a nevzdávať sa. A koniec-koncov, všetci sa dostanú na tie stáže, ktoré sú pre nich v tom čase a v tom období tie najlepšie. Európske inštitúcie sa môžu zdať, že sú nedosiahnuteľné, ale myslím si, že ja sama som príkladom toho, že sa to dá. Naša katedra poskytuje skvelé vzdelanie a podporu, ktorá podľa mojich skúseností často prevyšuje „západné“ univerzity. Je dôležité nebáť sa a ísť do toho. 😊

Monika Balcová je študentkou magisterského programu Evropská studia na KMVES Fakulty sociálnych štúdií Masarykovy univerzity. Pred svojou stážou v Európskej komisii pôsobila v humanitárnej organizácii Človek v ohrození, kde bola súčasťou misie na Ukrajine. V Európskej komisii stážovala v kancelárii Director-General pre komunikáciu, Danu Spinant. Momentálne pôsobí ako Digital Media Manager v CEDMO, multidisciplinárnom centre skúmajúcom dezinformácie v Česku, na Slovensku a v Poľsku.